Programovať sa môže naučiť každý, chce to len trpezlivosť, hovorí mentorka Amy

Jej slová nie sú prázdnymi frázami. Na jar minulého roka sa stala posilou tímu mentorov a je medzi nimi prvou ženou. Spoločne s ostatnými kolegami v česko-slovenskej pobočke pomáha ľuďom zmeniť kariéru. „Najviac ma na tom baví hovoriť s ľuďmi a učiť ich,” vysvetľuje, čo ju k profesii priviedlo a dopĺňa: „Otázky od študentov ma nútia pozrieť sa na vec z úplne iného pohľadu a vďaka tomu sa rozvíjam aj ja sama. Každý je totiž iný. Myšlienky žiakov sa učím čítať prostredníctvom výrazu tváre a mimiky. Snažím sa odhadnúť, či výklad chápu alebo nie.”

Za to, že sa dostala do Green Fox Academy, vďačí koronavírusu. „Počas pandémie som bola tri mesiace zavretá doma na Slovensku a veľa som premýšľala, čo by som chcela robiť,” spomína Amy a pokračuje v rozprávaní: „Kedže som minulý semester viedla cvičenia prvákov z jedného predmetu na fakulte a veľmi ma to bavilo, tak som sa neubránila ani učeniu. Potom mi na LinkedIn prišla správa od Green Fox Academy, že hľadajú junior mentora programovania. Brala som to ako znamenie a hneď som na tú ponuku zareagovala.”

Slovo dalo slovo a študentka magisterského odboru softvérového inžinierstva na Fakultě elektrotechnické ČVUT nastúpila a stala sa mentorkou online kurzov. „V tej dobe sme už aj na vysokej fungovali naplno online, takže som nemala problém prispôsobiť sa. Horšie to možno bude s prechodom na offline výuku,” smeje sa. Svojim spôsobom sa jej splnil detský sen. „Keď som bola malá, často som sa hrala na učiteľku a mala som svoju vlastnú malú triedu. Teraz mám skutočnú,” zveruje sa rodáčka z Dubaja, ktorá však väčšinu svojho života prežila v Košiciach. 

‍

‍

Programovať sa môže naučiť naučiť každý, chce to len trpezlivosť

Pokiaľ by ste od nej chceli radu, ako sa naučiť programovať, dá vám ju veľmi ochotne. „Určite sa nevzdávajte. Každý je schopný naučiť sa to. Len niekto potrebuje kratší čas a niekto naopak dlhší,” hovorí Amy a dopĺňa: „Kľúčom k úspechu je veľa študovať a programovať. Dôležité je skúšať a opakovať veci, ktoré vám nejdú. Aj ja to niekedy robím na viac pokusov a pochopím to až na desiatykrát.” 

Príde vám to zvláštne, že aj ona sa stále vzdeláva? Na to má jednoduché vysvetlenie: „IT je rozsiahly odbor, ktorý sa neustále rozvíja. Aj skúsení programátori sa stále učia, pretože každý deň sa objaví niečo nové, s čím sme sa predtým nestretli, a to je na tom to krásne. Nikdy nerobíte to isté.”

Brat, expert na robotiku, poradil s vysokou školou

Pritom stačilo málo a Amy sa programátorkou stať vôbec nemusela, aj keď hry na počítači hrala od svojich ôsmich rokov. „Už v puberte som vedela, že raz budem pracovať s počítačom, ale nad kódovaním som nerozmýšľala. Fascinovalo ma, ale myslela som si, že na to nemám,” vracia sa k detstvu a vysvetľuje: „Keď som po maturite zvažovala, čo chcem robiť, jedno som vedela určite, nechcela som nič, čo by malo čokoľvek spoločné s matematikou.”

Našťastie starší brat zasiahol. „Vyštudoval robotiku a mňa to ťahalo k technike. Avšak vôbec som netušila, čo všetko to bude obnášať a čo by som vlastne robila,” uvádza Amy a pokračuje: „Bol to on, kto ma nasmeroval na odbor, ktorý študujem. Som mu za to veľmi vďačná, pretože po škole nebudem mať problém nájsť si dobre platenú prácu.” A čo averzia k matematike? „Nakoniec som si uvedomila, že nie je až taká hrozná, ako sa zdá a otvára dvere do sveta,” dodáva. 

Cesta na zvládnutie Javy, C++, JavaScriptu a Pythonu nebola však jednoduchá. „Aj napriek tomu, že som mala programovanie už na strednej, nič mi nedalo. V prváku na ČVUT som v podstate netušila, čo robím,” priznáva Amy, že začiatky boli ťažké, ale nič neľutuje. „Poriadne som sa ku kódovaniu dostala až v druhom a treťom ročníku. Veľmi mi pomohol brat a kamaráti, bez nich by som to sama určite nezvládla. Keď som ho konečne pochopila, programovanie ma začalo nesmierne baviť. Sama som si začala študovať ďalšie témy a učivo v škole mi prišlo jednoduchšie,” dodáva. Dôkazom toho, že sympatická Slovenka prišla kódu na kĺb, je aj prospechové štipendium, ktoré získala. 

Chce to odvahu ísť do oboru plného mužov 

Počas štúdia nemusela bojovať len s programovaním, ale aj s predsudkami spolužiakov. „Občas počúvam nejaké narážky. Ako napríklad, že keď som dievča, tak mi to dajú zadarmo alebo že to za mňa urobí niekto iný,” pripúšťa a krčí ramenami: „Niektorí ľudia nedokážu prijať myšlienku, že aj žena môže byť v technických veciach rovnako dobrá ako muž.” Aj preto chce pomôcť ďalším dievčatám, aby uspeli v IT. 

‍

„Chce to veľa odvahy pracovať v čisto mužskom kolektíve, ale má to aj veľa pozitívnych stránok,” myslí si Amy a z vlastnej skúsenosti dodáva: „Aj keď veľa žien v IT nie je, mne sa ešte nikdy nestalo, že by som bola jediným dievčaťom v tíme. Je fajn mať niekoho, s kým môžete prebrať aj iné veci ako pivo a futbal.”

O svojej budúcnosti zatiaľ príliš jasno nemá. „Pohrávam sa s myšlienkou, že by som pokračovala na doktorandské štúdium. Dopredu už nič neplánujem, pretože nakoniec všetko dopadne úplne inak,” nechce sa Amy púšťať do toho, čo bude, keď skončí magistra. Možno bude raz projektová manažérka ako jej mama. Jedno je ale takmer isté, po dokončení štúdií zostane ešte nejakú dobu v Prahe, aby získala skúsenosti. „Potom by som rada išla niekam do zahraničia, napríklad do Švajčiarska alebo Nemecka. Žiť ale určite raz budem doma na Slovensku,” má jasno. Kým však k tomu príde, vychová ešte veľa junior programátorov v Green Fox Academy.

Zdroj na pôvodný článok

Autor: AŠ, VB